História urbáru a pozemkových spoločenstiev

Theme Usage

Historické korene urbáru

Pojem urbár (z latinského “urbarium”) označuje súpis povinností poddaných voči zemepánovi, ale aj spoločný majetok obce či dediny. Na území Slovenska má tradícia urbárskych spoločenstiev korene siahajúce až do stredoveku.

Vznik pozemkových spoločenstiev

Feudálne obdobie

V období feudalizmu mali poddaní právo využívať spoločné pastviny, lesy a vodné zdroje. Tieto práva boli postupne kodifikované v urbároch - dokumentoch, ktoré presne definovali, kto a ako môže využívať spoločný majetok.

Urbárska regulácia (1767)

Významným míľnikom bola Máriaterezínska urbárska regulácia z roku 1767, ktorá upravila vzťah medzi poddanými a zemepánmi a presnejšie definovala práva k spoločným pozemkom.

Moderné pozemkové spoločenstvá

19. a 20. storočie

Po zrušení poddanstva (1848) sa urbárske spoločenstvá transformovali na pozemkové spoločenstvá - združenia spoluvlastníkov, ktorí spoločne hospodárili s lesmi, lúkami a pasienkmi.

Legislatívny rámec

Dnešné pozemkové spoločenstvá fungujú podľa:

Význam pre súčasnosť

Pozemkové spoločenstvá predstavujú živú tradíciu spoločného vlastníctva a demokratického rozhodovania o správe prírodných zdrojov. Zabezpečujú:

Naše spoločenstvo

Naše lesné pozemkové spoločenstvo pokračuje v tejto viac ako 100-ročnej tradícii. Snažíme sa spájať tradičné hodnoty s modernými prístupmi k lesného hospodárstvu.

Tradícia je niečo, čo nás spája s minulosťou a zaväzuje voči budúcnosti.